GABRIELLA NÉMETH – PREDSEDA GORILIEHO KONKURZU

Niektoré ustanovenia novely zákona o sociálnych službách sú podľa Martina Halása z Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi.
 

BRATISLAVA 9. marca (WEBNOVINY) - Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív pripravil podanie na Ústavný súd s návrhom na pozastavenie platnosti a vykonateľnosti novely zákona o sociálnych službách.

Na piatkovej tlačovej besede o tom informoval predstaviteľ inštitútu Martin Halás.

"Niektoré ustanovenia, a nie je ich málo, sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi, ktoré sme prijali," povedal. Novela je podľa neho v rozpore s Dohovorom Organizácie spojených národov (OSN) o ochrane právach zdravotne ťažko postihnutých osôb. Novele pritom vyčíta Halás diskriminačný prístup.

"V novele zákona rozdeľujeme príjímateľov na majetných a nemajetných," povedal. Majetní občania, ktorí majú majetok nad 10 tisíc eur, pri uchádzaní sa o prijatie do zariadenia sociálnych služieb nebudú mať podľa Halása povinnosť podrobiť sa podmienkam stanoveným zákonom.

Podanie na Ústavný súd SR podľa Halása doručil inštitút všetkým poslancom Národnej rady SR, ktorí nepodporili prijatie novely zákona. Išlo o opozičných poslancov za strany Smer-SD a SNS. "Keďže mandát končí podľa ústavy na konci volebného obdobia, že bude minimálne tridsiatimi podpismi súčasných poslancov národnej rady doručené a podané na ústavný súd," povedal. Inštitút sa tiež za týmto účelom obráti na generálneho prokurátora a obmudsmana, ktorí takisto ako poslanci môžu podľa Halása napadnúť novelu zákona o sociálnych službách na Ústavnom súde SR.

Prezident Ivan Gašparovič začiatkom februára podpísal novelu zákona o sociálnych službách. Parlament totiž koncom januára pri opätovnom schvaľovaní zmien pri poskytovaní sociálnych služieb vyhovel pripomienkam hlavy štátu, aby sa z novely zákona vypustili retroaktívne ustanovenia.

Novelou zákona sa stanovuje minimálna výška úhrady od klienta za sociálne služby dlhodobej starostlivosti, a to v sume najmenej 50 % ekonomicky oprávnených nákladov na sociálnu službu určených obcami a vyššími územnými celkami.

Podľa novely sa bude všetkým obecným zariadeniam a neverejným poskytovateľom vybraných druhov sociálnych služieb poskytovať rovnaká výška finančného príspevku na zabezpečenie prevádzky podľa jednotlivých druhov služieb zo zdrojov štátneho rozpočtu.

Zavedenie spoluúčasti klienta zariadenia sociálnych služieb na financovaní nákladov vo výške 50 % podľa ministra práce a sociálnych vecí Jozefa Mihála nepoškodí penzistov s nízkym dôchodkom. Ako ďalej povedal na minulotýždňovej tlačovej besede, naďalej totiž bude platiť pravidlo ochrany príjmu, podľa ktorého musí klientovi zostať príjem 38 eur. Ako príklad uviedol dôchodcu s penziou 250 eur, ktorý aj po zvýšení spoluúčasti na financovaní nákladov bude naďalej platiť zariadeniu 212 eur.

"Nedotkne sa to teda tých dôchodcov, ktorí majú nízke dôchodky, ale len tých dôchodcov, ktorí majú dôchodky vyššie,"povedal Mihál.